Pred 150 rokmi sa vydali prvé kone na trať Veľkej pardubickej

Pardubice/Bratislava 4. novembra (TASR) - Mnohí ju milujú, ale niektorí zatracujú. Fascinuje svojím kúzlom a nádychom elegancie, ale tiež adrenalínom i napätím. Zažiť legendárnu Veľkú pardubickú (Veľká pardubická steeplechase cross country) je pre väčšinu ľudí milujúcich dostihový šport splnený sen, vyhrať ju - naplnenie dvojnásobného.

Tento rok sa uskutočnil už 134. ročník týchto, v kontinentálnej Európe najstarších a na svete jedných z najťažších dostihov. Ich história je však oveľa dlhšia. Odvtedy, keď sa na jej trať vydali prvé kone, uplynie v utorok 5. novembra 150 rokov.

Korene Veľkej pardubickej siahajú do prvej polovice 19. storočia. Skutočný rozvoj prekážkových dostihových pretekov súvisí s príchodom a udomácnením sa parforsných honov, teda poľovačiek na koňoch. Do Čiech prišiel tento typ honov vďaka grófovi Oktaviánovi Kinskému, ktorý organizoval na svojich panstvách jazdecké poľovačky podľa anglického vzoru.

Významným míľnikom v rozvoji dostihové športu bol vznik Pardubickej parforsnej spoločnosti, ktorú v roku 1841 založil knieža František Liechtenstein. Práve členovia tejto spoločnosti stáli totiž o tri desaťročia neskôr pri zrode Veľkej pardubickej. Hlavnými iniciátormi prvého ročníka boli gróf Oktavián Kinský, knieža Emil Fürtstenberg a gróf Max Ugart.

Na štart prvého ročníka Veľkej pardubickej sa 5. novembra 1874 okolo pol druhej popoludní postavilo pred improvizovanými tribúnami 14 koní a jazdcov. Súťažili o osem tisíc zlatých. Historicky prvé víťazstvo si odniesol vo Francúzsku narodený tmavý hnedák Phantome (Fantome) v sedle s Angličanom Georgeom Sayersom, ktorý začal písať dlhú a slávnu históriu víťazov.

Od roku 1874 sa uskutočnilo celkove 134 ročníkov Veľkej pardubickej. Nekonala sa počas obidvoch svetových vojen, jeden krát - v roku 1876 - zabránila konaniu dostihov nepriazeň počasia a v roku 1968 sa neuskutočnili dostihy v dôsledku invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Pred prázdnymi tribúnami sa museli dostihy bežať v roku 2020, pretože jubilejný 130. ročník poznamenala pandémia koronavírusu.

Trať Veľkej pardubickej meria 6900 metrov a kone musia prekonať 31 prekážok. Najobávanejšou je v poradí štvrtá prekážka Veľká Taxisova priekopa (suchá priekopa so živým plotom), ktorá je jedným z najťažších skokov na svete. Medzi tradičné a náročné prekážky patria aj Írska lavica, Popkovický skok, Veľký anglický skok, Francúzsky skok či Hadia priekopa.

Doteraz sa do listiny víťazov zapísalo 101 koní a 84 jazdcov. Najúspešnejším koňom histórie Veľkej pardubickej je Železník, ktorý ako jediný dokázal zvíťaziť štyrikrát a to v rokoch 1987 - 1989 a v roku 1991.

Z jazdcov si najviac - osem víťazstiev - pripísal v rokoch 1987 až 2011 "malý veľký muž" dostihového športu Josef Váňa. Tento, postavou nevysoký (166 cm), ale jazdeckým umením veľký najpopulárnejší český džokej má na svojom konte podľa neoficiálnych informácií viac ako 270 prvenstiev.

Dosiaľ jedinou ženskou víťazkou Veľkej pardubickej je Lata Brandisová, rodáčka zo stredočeskej obce Úmomín. V poslednom predvojnovom ročníku v roku 1937 vyhrala v sedle koňa Norma. Doteraz sa na dostihoch zúčastnilo celkove iba deväť žien.

Tento rok bol výnimočný, pretože v 150-ročnej histórii Veľkej pardubickej sa nič také neudialo. Dostihová komisia nekonečne dlho skúmala cieľovú kameru a napokon rozhodla, že steeplechase cross country sa skončila tzv. "mŕtvym dobehom" dvoch koní. Po prvý raz teda v nedeľu 13. októbra 2024 dekorovali dvoch víťazov týchto slávnych dostihov. Každý si odniesol 1 milión 550-tisíc českých korún, čo je približne 62.000 eur.

V 134. ročníku Veľkej pardubickej triumfovali vedno po neuveriteľne tesnom finiši Ján Faltejsek na koni Godfrey a Jaroslav Myška s koňom Sexy Lord. Doteraz najtesnejšie dobehy rozhodol dvakrát konský nos - prvýkrát v roku 1886 a potom až v roku 2010.